Mesto: jediná zastávka pre kvalitný život?

Košice, 21. októbra 2019Rozdiely v kvalite života sú jedným z dôvodov politicko-spoločenskej nespokojnosti občanov. Regióny sa markantne líšia z hľadiska sociálnej i ekonomickej nerovnosti, bezpečnosti, dostupnosti či kvality vzdelávania. S témou rozdielov v kvalite života sa vydal do Košíc Aspen Institute CE, ktorý vo Fabricafé (Tabačka) usporiadal v stredu 16. októbra verejnú debatu za účasti českých a slovenských odborníkov. Tí sa zhodli, že kvalitu života vedľa pracovných príležitostí ovplyvňuje tiež dostupnosť škôl, zdravotnej starostlivosti, obchodov a služieb, významným faktorom sú však aj sociálne vzťahy. Spokojnosť jedinca na mieste, kde žije, je subjektívne závislá na tom, ktorému z týchto faktorov dáva väčšiu váhu. Úloha štátu potom spočíva práve v optimalizácii všetkých týchto čiastkových zložiek. Účastníkov debatou previedla skúsená moderátorka Zuzana Kovačič Hanzelová, redaktorka denníka SME, ktorá sa téme chudoby a sociálneho vylúčenia venuje dlhodobo.

Do Košíc sme sa nevybrali náhodou. Rozprestiera sa tu veľký počet regiónov, ktoré spadajú do kategórie najmenej rozvinutých okresov a sú podporované i vládnym programom. Takýmto regiónom sa venujeme dlhodobo, napríklad minulý rok sme sa vydali do Úsťanského kraja v Česku, kde sme usporiadali podobnú diskusiu,“, zahájil debatu Jiří Schneider, riaditeľ Aspen Institute Central Europe.

Súčasným trendom je, že lokálny zamestnávatelia v posledných desaťročiach prichádzajú len do veľkých miest s fungujúcou infraštruktúrou alebo blízkym odbytiskom. Tým bohužiaľ prispievajú k vyľudňovaniu menších okresov. Česká republika je na tom podobne. Kraje ako Úsťanský a Karlovarský dlhodobo zaostávajú za zvyškom republiky, avšak veľké rozdiely sa objavujú už aj v rámci krajov – vznikajú vnútorné periférie. Potvrdila to i expertná štúdia a mapa Aspen Institute Central Europe na tému kvality života a regionálnych rozdielov v ČR vypracovaná sociológom Danielom Prokopom.

Podľa Josefa Bernarda, vedúceho oddelenia Lokálnych a regionálnych štúdií zo Sociologického ústavu Akadémie vied ČR, regionálnu diferenciáciu v Česku i na Slovensku zásadne ovplyvnil pád železnej opony, kedy popri politickej transformácii došlo aj k tej ekonomickej. “Mnoho predrevolučných priemyselných firiem sa ukázalo byť v medzinárodnom meradle konkurencieneschopných, čo viedlo k masívnemu prepúšťaniu. V dôsledku toho dodnes niektoré regióny zápasia s vyššou nezamestnanosťou, chudobou i zadlženosťou,” dodal. Život na vidieku podľa neho však nemusí mať len negatíva. Kvalitu života vedľa pracovných príležitostí ovplyvňuje tiež dostupnosť škôl, zdravotnej starostlivosti, obchodov a služieb. Tie možno pre vidiecke obyvateľstvo zabezpečiť budovaním dobrého dopravného spojenia do miest. Výhodou života v malej obci sú navyše blízke sociálne vzťahy v rámci lokálnych komunít.

Miriam Šebová z Katedry regionálnych vied a manažmentu Ekonomickej fakulty Technickej Univerzity v Košiciach upozornila na skutočnosť, že kvalita života úzko súvisí s dobrým spravovaním (good governance). “Schopnosť efektívne využívať štrukturálne fondy a investovať ich s pochopením pre komplexnosť problémov daného regiónu, môže viesť k zníženiu regionálnych rozdielov. Navyše život na dedine uľahčuje dostupnosť digitálnych technológií, či už v prípade verejných služieb alebo práce z domu, “uviedla.

Jakub Lysek z Katedry politológie a európskych štúdií Univerzity Palackého v Olomouci hľadal súvislosť medzi úrovňou kvality života s voličskými preferenciami: “Výskumy ukazujú, že výsledky volieb sú silno ovplyvňované tiež sociálnym a kultúrnym kapitálom, nielen ekonomickými faktormi.” Odliv vzdelaných ľudí do veľkých miest považuje za prirodzený proces, ktorý bude mať stále významnejší vplyv na výsledky volieb.

Biznisovým pohľadom debatu obohatila Zuzana Želinská, Associate Vice President a konateľka NESS KDC a predsedkyňa správnej rady Karpatskej nadácie. “Rozdiely medzi regiónmi sú stále citeľné. Snahy pritiahnuť investorov do odlúčených regiónov narážajú na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Navyše trh práce prechádza radikálnou premenou, ktorú ale školský systém reflektuje len minimálne, ” uviedla. K zlepšeniu situácie by podľa nej prispela taktiež decentralizácia štátnej správy.

Táto debata je súčasťou série verejných regionálnych debát, ktoré predchádzajú výročnej konferencii Aspen Institute Central Europe The Shape of Central Europe / Kam kráčíš, Česko? 2019 a hodnotia politický, hospodársky a spoločenský vývoj strednej Európy.

 

O Aspen Institute Central Europe
Aspen Institute Central Europe je nezávislá platforma, kde se mohou setkávat a jednat představitelé politiky a byznysu, ale také osobnosti z oblasti umění, sportu či vědy. Cílem institutu je rozvíjet mezioborovou spolupráci a podporovat mladé středoevropské lídry z různých sektorů v jejich osobním i profesním rozvoji.  Aktivity institutu podporují Bakala Philanthropy, ABB, Avast, BCG, Česká spořitelna, Direct pojišťovna, E.ON, Google, Home Credit, Mastercard, Microsoft, PRK Partners, Škoda Auto, T-Mobile, Vigo Investments a Wardynski Partners.

Share this on social media

Support Aspen Institute

The support of our corporate partners, individual members and donors is critical to sustaining our work. We encourage you to join us at our roundtable discussions, forums, symposia, and special event dinners.